Októbrová revolúcia v novembri. Česť jej pamiatke

6. novembra 2015, Ivan Nagy, Nezaradené

Väčšej časti našej mladej generácie nič nehovorí ani len 17. november 1989, nieto ešte revolúcia z počiatku 20. storočia voľakde v Rusku. Mnohých mätie aj samotný dátum, lebo známa to revolúcia sa zvykne nazývať Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR), no v skutočnosti sa odohrala 7. novembra, konkrétne v roku 1917.

Práve v týchto dňoch máme výročie tejto pre komunistov najzávažnejšej ideologickej udalosti a myslím si, že by bolo dobré nielen mladým pripomenúť, že tento dátum bol aj v našej krajine dlhé roky štátnym sviatkom, až do roku 1990. Dokonca november bol v ČSSR súčasne mesiacom československo-sovietskeho priateľstva.

V súčasnosti si už túto časť histórie, samozrejme, nepripomíname, tak aspoň takto vo forme môjho blogu… Najskôr si ale treba dať do poriadku dátumové rozdiely, teda prečo vlastne bola októbrová revolúcia v novembri. Ozbrojený prevrat v Rusku sa totiž naozaj odohral 25. októbra, ale deň bol ten istý, lenže podľa juliánskeho kalendára, ktorý vtedy v Rusku platil.

Povedzme si aj fakty, ktoré netvrdím, ja, ale tí povolanejší – historici, píšu sa v múdrych knihách, v podstate sú dostupné na internete. VOSR sa zvykne nazývať aj boľševická revolúcia, červený október, triumf komunistov, ideologický prevrat a pod. Akcia vznikla z iniciatívy vodcu niekdajšej boľševickej frakcie Vladimira Iljiča Lenina. Pevne verím, že ak nie krstné mená, aspoň priezvisko tohto muža našim mladým niečo hovorí. Prevrat bol vraj pomerne jednoduchý, pretože predchádzajúca vláda ruského cára, utláčajúca masy jednoduchých ľudí, už aj tak stratila všetok vplyv na udalosti v krajine. Podľa Leninovho výroku „strana našla moc pohodenú na ulici a jednoducho ju zdvihla“.

Boľševici sa veľmi rýchlo zmocnili dôležitých oporných bodov, predovšetkým hlavného mesta Petrohradu, obsadili vládne úrady a donútili vládu, aby sa vzdala. Tí múdrejší hovoria, že neexistovala podpora ľudu pre socialistické prevzatie moci a že revolúcia sa uskutočnila v mene ľudu, nie spolu s ním. Alebo napríklad Bertram Wolfe, ktorý sa zoberal štúdiom života Lenin tvrdil: „Lenin sa chopil moci v krajine, ktorá nebola zrelá pre socializmus, ale pre uchopenie moci.“

Pri študovaní tohto celého som ale naďabil aj na fakt zaujímavé, nazval by som ich konšpiračné, teórie o príčinách prevzatia moci socialistami. Podľa niektorých šlo dokonca o naplánované sprisahanie finančníkov z Európy a Spojených štátov. Napr. americký publicista a historik Jimm Marrs, ktorý ako novinár žil na začiatku roku 1917 v New Yorku, zistil, že na Wall Street existuje dosť bankárov, ktorí by boli ochotní financovať revolúciu v Rusku. Menovite Jacob Schiff, ktorého rodina žila s Rothschildovcami vo Frankfurte, či Elihu Root. Obaja vraj investovali 20 miliónov dolárov. Až vďaka nim údajne Lenin a Trockij, podporovaní západnými peniazmi podnikli úspešnú vzburu v Rusku a boľševici sa zmocnili vlády.

Áno, všetci už vieme, že následne dlhé roky vládli komunisti, nielen v Rusku a aj nám a iným krajinám. A boli u nás od februára 1948 až do novembrovej, nazývanej aj nežnej revolúcie.

Nemienim sa vôbec zamýšľať na tým, či to dobré alebo zlé, čo to komu prinieslo, kedy sme sa mali lepšie, na to som naozaj „malý pán“. Rozhodne to nechávam na tých múdrejších odborníkov. Len chcem, aby sa nezabudlo, že aj niečo takéto, čo sa odohralo pred 98 rokmi a bolo dôležitou súčasťou dlhej našej histórie, má práve teraz výročie.