Tak to je fakt pozoruhodné, že Gréci nám napriek všetkým ťažkostiam okolo zadlžovania sa, pôžičiek a finančnej pomoci zo strany členských štátov EÚ až tak nevadia. Hovoríme si, že sú „prežratí“, žijú na náš úkor, nevedia šetriť, len míňať, sú skorumpovaní, nespoľahliví, nekompetentní. Mnohí z nás si prajú Grexit, aby krajina vystúpila z eurozóny, no na dovolenku do Grécka aj tak chodíme. Aj tak im tam zanášame naše eurá. Obchodu s gréckymi firmami sa tiež nikto nebráni.
Ani zďaleka na nich nenadávame ako na Rusov. Niekedy mám pocit, že o Rusku už akoby nebolo moderné hovoriť a ak vôbec, tak negatívne. Stačí si povedať, že však sme sa s nimi našťastie pred rokmi „rozbratali na večné veky“. Veď čože sa tam kopajú zákopy, promenádujú tanky, situácia je napätá, každý deň stále nové a nové nešťastné správy, však je to akoby stále o tom istom.
Vyzerá to akoby bolo najvyhovujúcejšie zastávať postoj, že nech si Kremeľ rieši svoje problémy s Ukrajinou sám a nech nám dajú svätý pokoj. Nech hranice štátov sú tam, kde sú a každému z nás je jedno, čo sa deje na druhej strane. Však my už sme mali s Rusmi vlastnú skúsenosť v minulosti a užili sme si svoje. Podľa mňa toto nie je na mieste.
Nedávno som sa z médií dozvedel, že Američania opäť počastovali Rusov vo svojej vojenskej doktríne za anexiu Krymu z roku 2014 a za pokračujúcu vojenskú a materiálnu podporu rebelov na východe Ukrajiny. Vraj Rusko „opakovane ukázalo, že nerešpektuje suverenitu svojich susedov a že je ochotné použiť silu, aby dosiahlo svoje ciele. Ruské vojenské kroky oslabujú regionálnu bezpečnosť, či už priamo, alebo prostredníctvom zástupných síl,“ píše sa v dokumente. Hovorí sa dokonca, že nastala nová studená vojna, že vzťahy Ruska a USA sú na bode mrazu.
A pritom na inom mieste v tej istej vojenskej doktríne sa vyzdvihuje, že napriek všetkému existujú aj svetlé body spolupráce Ruska a USA, napríklad v boji s terorizmom či pašovaním drog.
To už mi naozaj pripomína „salto mortale“, ktoré ma nedávno fakt pobavilo. Keď už akože konečne Američania zobrali na milosť nenávidenú komunistickú Kubu. Oficiálne nadviazali diplomatické vzťahy, ktoré prerušili v roku 1961, keď Kubánska vlajka slávnostne zaviala pred novootvoreným veľvyslanectvom Havany vo Washingtone. To znamená, že zrušia aj obchodné embargo a už sa budú bratríčkovať? Možno si Američania povedali, že nie je dobré mať vo svete až tak veľa nepriateľov…
Všetko je to o vypočítavosti a o tom, kedy aký postoj komu vyhovuje!