„Slovenská republika a Ruská federácia svoje vzťahy nemajú zaťažené žiadnymi komplikovanými otázkami. V prvom rade je tu veľa historických momentov, ktoré nás spájajú,“ povedal premiér Robert Fico počas pracovnej cesty v Rusku, keď hovoril s predstaviteľmi vlády aj prezidentom Vladimirom Putinom. Pýtate sa, prečo ho hneď takto v úvode citujem?
„S Rusmi nás toho spája veľa“ som totiž publikoval aj ja v nižšie zverejnenom príspevku a môžem teraz povedať, že som veľmi rád, že máme spoločný názor s prvým mužom exekutívnej moci tejto krajiny, tým, ktorý má u nás momentálne jednofarebnú vládu a je pri kormidle už druhé volebné obdobie. Blíži sa nám tretie. Fico rovnaké slová, než mám aj ja, adresoval celému veľkému Rusku priamo na návšteve u nich. Že vraj partner zo Slovenska, priateľ ruského národa, politik, ktorý bráni ich záujmy, takto ho tam počastovali. Tak to už je niečo, čo poviete?
Ale nie, vôbec sa nechcem porovnávať s Robertom Ficom, ani hrdiť tým, že myslíme rovnako. A už vôbec nechcem zvažovať, či sa inšpiroval mnou alebo to všetko má z vlastnej hlavy. Som ale tiež toho názoru, že žiaden konflikt prilievanie ďalšieho oleja do ohňa nevyrieši. A to sa týka aj použitia rôznych foriem zbraní, nasadzovania armád, či nezmyselných sankcií západu voči Rusku, na ktoré aj tak dopláca niekto iný. „Nepotrebujeme sa predháňať v sankciách, ale potrebujeme normálny dialóg, ako tento problém vyriešiť,“ povedal Fico a hovorí to všade aj na všakovakých európskych summitoch. Sankcie označil za nesprávne a nerozumné a EÚ by ich podľa neho mala zrušiť. Jednoducho súhlasím!
Nechápem naozaj, prečo ho všetci tak kritizujú za cestu do Ruska a za to, čo tam hlása. Že vraj cestoval v krajne nevhodnom čase, že to nebolo nutné, že len došlo k zbytočnému spáleniu leteckého benzínu, atď. …
Však ale je predsa pravda, že sankcie západu škodia obom stranám – nielen Rusku, ale aj EÚ, ktorej súčasťou je aj Slovensko. Veď len nedávno som zas čítal správy, že rastie cena ropy a my tankujeme benzín drahšie, rubeľ je slabý, obchody idú ťažko, prepúšťanie, krach firiem, čoraz viac úverov je nedobytných…
Ale čo tam po hospodárskych dôsledkoch sankcií, že? Oveľa vážnejšie fakty hlásia denníky s istou pravidelnosťou: „Na Ukrajine sa ďalej bojuje“, „Proruský separatisti útočia“, „Najťažšie boje od podpísania februárového prímeria v Minsku si už údajne vyžiadali vyše dvadsať životov.“ Zabránili tomu vari tie sankcie?