A už máme apríl alebo čo? Prezident Andrej Kiska sa akosi poponáhľal s rozhodnutím, či prijať pozvanie na oslavy konca druhej svetovej vojny v Moskve priamo od Vladimíra Putina. Veď, keď sa ho médiá sústavne pýtali, ako sa zachová, sľuboval, že rozhodnutie oznámi v apríli.
Že do 9. mája 2015, kedy je presne 70 rokov od konca druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom zostáva ešte času dosť. Prezidentov hovorca novinárov odbíjal spôsobom, že treba vydržať, že je to bežný protokolárny postup, ak je cesta potvrdená až približne 2-3 týždne pred jej uskutočnením.
Ale čo sa medzitým nestalo – ruská agentúra TASS priniesla informáciu, že premiér Robert Fico má ísť na tradičné oslavy na Červenom námestí. Citovala ministra zahraničných vecí Ruska Sergeja Lavrova, že vraj očakávajú českého prezidenta, gréckeho premiéra, prezidenta Cypru a aj hlavu slovenskej vlády.
Neviem prečo, ale silno sa mi do týchto úvah tlačí myšlienka, že urýchľovačom rozhodnutia prezidenta Kisku je nadväznosť na premiéra Fica a jeho ohlásenej účasti na oslavách v Moskve. Však to bolo deň po dni, čo sa objavili v médiách takéto informácie. O to zábavnejšie ešte vyznieva prestrelka Ficovej hovorkyne s médiami, ktorá poopravovala ich interpretáciu, že Fico o prijatí Putinovho pozvania uvažuje. „Zatiaľ sa o účasti predstaviteľov Slovenskej republiky na oslavách v Moskve nerozhodlo,“ snažím sa citovať ju správne.
Možno sa náš prezident bál, že minister Lavrov ohlási, že v Moskve očakávajú aj jeho, podobne ako Fica a potom by sa možno cítil ako v jednom vreci s politikom, od ktorého sa chce skôr odlíšiť, než sa na neho podobať. No a v takom prípade by sa podľa mňa tak citlivé diplomatické rozhodnutia nemali robiť, ak na ich pozadí je vyhranenie sa voči niekomu alebo niečomu na domácej politickej scéne.
Ono to totiž vyzerá, akoby Moskva v súčasnej geopolitickej situácii bola jeden červený mor bez rozdielu a tlačí sa tu názor, že všetci západní politici musia prejaviť jednotný bojkot moskovských osláv kvôli situácii na Ukrajine. Nedá mi na tom mieste nespomenúť názor nášho ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý v súvislosti s oslavami konca druhej svetovej vojny vyhlásil, že na jednej strane sa nedá súhlasiť s ruskou anexiou Krymu, zároveň však nespochybniteľné podľa neho je, že niekdajší Sovietsky zväz zohral významnú úlohu v porážke fašizmu a pri oslobodení Slovenska. Súhlasím s jeho tvrdením, že jedna zo zmieňovaných tém nemá zatieniť tú druhú.
Ja sa tu naozaj nemienim zamýšľať nad tým, či mal Kiska to pozvanie prijať či neprijať, to nech si riešia všakovakí akože odborníci, politológovia, diplomati a ja neviem, kto ešte… Nech si prezident Kiska pokojne radšej ide zapaľovať sviečky na vojenské cintoríny na Slovensku od Dukly až po Slavín. Však jeho poradný tím sa asi riadne zamyslel a poradil mu, aká aktivita bude pred ľuďmi a voličmi vyzerať najlepšie.
Nuž, aj prezident si chráni svoju vlastnú kožu a svoje renomé…
Pochopiteľné.