Najskôr Európska únia, USA a Kanada zakázali niektorým ruským politikom či podnikateľom vstup na svoje územia a zmrazili im účty. Potom došlo k rozširovaniu tohto zákazu na ďalšie osoby, rovnako tak Spojené štáty odmietli obchodovať s vybranými ruskými firmami, vrátane kľúčových energetických spoločností. Po zostrelení malajzijského lietadla prišli na rad aj hospodárske sankcie ako napríklad zákaz ruským bankám požičiavať si peniaze na európskych trhoch či embargo na obchodovanie so zbraňami.
Ani Rusko neotáľalo a každý krok vyvolal protireakciu, okrem zákazov vstupu politikov na ich územie spomeňme aj koniec dovozu potravín či preletov nad ich krajinou.
To všetko zatiaľ udelené sankcie a dá sa povedať, že aj duel na politickom poli od marca, už pomaly rok dozadu, no reálny rusko-ukrajinský konflikt sa doteraz ani zďaleka nezmiernil. Naopak, situácia na východe Ukrajiny sa v poslednej dobe zhoršuje a vyostruje. Európska únia aj USA sa nádejajú, že sankciami akože pomôžu nastoliť pokoj a poriadok. Na mieste je ale skôr otázka, či majú celé tieto opatrenia vôbec význam?
Nehovoriac o tom, že v poslednej dobe opäť vychádzajú správy, že sankcie proti Rusku sa majú rozširovať o šesť mesiacov, pripravené je zmrazovanie majetku, reštrikcie na kapitálovom trhu, chystajú sa aj ďalšie mená na sankčný zoznam. Spojené štáty už avizovali, že chcú sprísniť sankcie proti Rusku. Lídri EÚ majú prijať svoje stanovisko na summite 12. februára. Nuž, kam toto všetko povedie, nevedno. Isté ale je, že ekonomické sankcie EÚ predstavujú brzdu nielen pre Rusko, ale aj pre samotnú úniu a možno čakávať, že najhoršie dopady ešte len prídu.
Ak by totiž Rusi chceli ustúpiť, už dávno by to spravili. Ale vôbec nie pod tlakom sankcií. Žiadna vláda, nielen tá ruská by totiž nechcela vyzerať, že je slabá. Európa a ani Amerika si ako keby ani neuvedomujú, že v ruských hlavách je ešte z čias studenej vojny zakorenené Západu jednoducho neustupovať a tento názor sa prenáša z generácie na generáciu.
Tak, kto tu vlastne ťahá za kratší koniec? Export a vzájomné obchodovanie je výrazne obmedzené, nastal výrazný pokles ceny ropy a jej ďalší vývoj je neistý, ruský rubeľ je oslabený, čo nie je dobrá správa ani pre obchodníkov, ani pre investorov. Niekedy mi celá táto situácia pripadá tak, že tí hore si navzájom rozdávajú údery a tí ostatní, ktorých sa reštrikcie bytostne týkajú, sa môžu len prizerať a čakať, čo bude.
Ešteže sa objavujú aj také názory ako naposledy nemecký vicekancelár a minister hospodárstva Sigmar Gabriel, ktorý tvrdí, že EÚ by sa nemala ponáhľať so zavedením ďalších sankcií voči Rusku a malo by sa počkať do marca. Čoskoro uvidíme, či sa k tomu pridajú ďalší.
Otázkou ale zostáva nielen to, ako sa to celé vôbec skončí, ale oveľa dôležitejšia otázka je, ako dlho to bude trvať a koľko obetí táto lavína so sebou ešte stiahne.